Choď na obsah Choď na menu
 


 

 http://www.scifiupdates.com/home/images/stories/Celeb/Shannyn_Sossamon/Shannyn-Sossamon_014.jpg

Nesie Anorax

 Tá nestála Francúzska krv...
 ...a návyky zbitého zvieraťa!
 Stratená v svete ľudí...

... V temnote samej seba!

BEZDUCHÁ!

Smrť sa neriadi našimi plánmi.

(MOLIÉRE)

 * Zamyslene pohmkávajúc v drobnej obývačke sa oprela do mäkkého kresla. Zavrela oči a zamyslela sa nad tým aké to bolo. Ešte nedávno.... Stratená. Tak sa cítila už nejaký čas. Jednoducho sa raz zobudila  sediaca na jednej lavičke v parku a odvtedy sa túla životom. Rok! Dúfala, modlila sa aby možno... Aby si spomenula! Aspoň na hlúpe meno a pôvod. Nevedela nič... V hlave mala prázdna i keď sa občas stávalo, že sa niečo vracia. Náznak desivej minulosti vždy zabudla skôr ako sa niečo stalo. Najradšej by niekoho rozporciovala, vtedy keď už vedela, že nejaká spomienka je na jazyku, že ju má na dosah a potom jej vykĺzla pomedzi prsty a stratila sa v prázdnote. Neznášala tie okamihy a vždy pritom zúrila. Jej telom pulzovala krv a v rukách cítila zvláštne šteklenie. Plamene, ktoré si nedokázala racionálne vysvetliť jej oblizovali bledé prsty, a čakali na vhodný pokyn aby pohltili niečo v jej okolí.  Kedysi lietali ohnivé gule len tak. Teraz ich už celkom ovládala. S vypätím všetkých síl dokázala zahasiť oheň v rukách, a zase sa snažiť ukludniť. Napravovať dlhý lém trička, pohrávať sa s krížom na krku alebo jednoducho pozorovala ľudí okolo. Aj teraz to také bolo. Sedenie, prosté sedenie na lavičke, ona nemá, oni uponáhľaný. Uvedomila si, že nikam sa neponáhľa a to ju mierne hnevalo. Aj jej okolie z toho bolo niekedy nervózne, a možno preto sa jej stránili. Cítila sa akoby mala pred sebou desiatky rokov, a nie len obmedzený čas na dožitie. Bola zvláštna, nezapadala, nemala meno a i keď váhala, že si nejaké vymysli nikdy to neurobila. Bola nikým zo sveta nikoho, bez dokladov sama oddelená od zvyšného sveta červenou, ohnivou stenou plameňov. Ten rok čo sa plietla po svete bola takmer všade. Ovládala tri jazyky a nepamätala si, že by sa ich učila. Plynule a asi najlepšie jej šla francúzština. Skôr spev ako reč a rýchla a jasná. Často sa prichytila ako tak nadáva a kľaje, alebo si pohmkáva pieseň, ktorú v hĺbke duše nepozná. Cítila sa chorá, súca do blázinca ale strach, že by aj tam ľudí ohrozila ohňom ju nútil žiť na ulici. Dokázala si zarobiť, i keď tom  bolo kadejaké. Bola stratégom, bez hraníc... Vnútorných... Bola schopná urobiť čokoľvek, a svet ju vlastne nudil. Nudilo ju to bádanie... Chcela od sveta vzrušenie ale tajomstvo, ktoré chránilo ju samú pred sebou ju až príliš hnevalo. Nebola schopná sa venovať niečomu pomimo kým nevedela čo je zač. A z letargie ju doniesol list... Jednu hodinu proste prišiel list... Biela obálka a v nej krátka no výstižná správa... Nevieš kto si? Stretneme sa...lavička, zajtra o 14:00...Park... Cítila sa ako blázon keď tam šla. Keď kráčala v ústrety človeku, ktorého nepoznala ale istá mrazivá zvedavosť ju poháňala ďalej. Zastala na lavičke. Sedel tam muž a vtedy sa všetko začalo. Nevedela o sebe nič konkrétne ale predsa vedela kto je. Vysvetlila sa schopnosť ohňa a mnoho vecí.... No hoc povedal, že jej povie kto je, nepovedal jej takmer nič. No vedela dostatok aby si to zistila. Meno... Vek... A snáď minulosť... Ako 16 ušla rodičom... Pochabé dieťa! A potom sa túlala... Matrika už neuvádzala kde... A ani prečo... Jednoducho bola moc dobrá, aby ju zastihla niečia pozornosť. Bola neviditeľná. Vedela čo chcela a miesto potuliek po svete a užívania si dobrodružstva, povedala čiastočné áno Seamovi. Mužovi čo jej odhalil jej tajomstvo mužovi, ktorého nemilovala ale rada mu to nahovárala... Všetky myšlienky jej prešli hlavou až príliš rýchlo. Zamrazenie po chrbte a zaklapnutie knihy. Pomali vstala pozorujúc oči muža, na ktorého tu čakala. Okupovala jeho dom, čítala jeho knihu aby ho zabila. Nemala v ruke zbraň. Stačil oheň aby ho mučila... Povedal čo chcela a potom... Potom odišla. Aj on odišiel, trochu inak ako ona... A hlavne NAVEKY!*

 

 

shannyn_sossamon_3.jpg Shannyn Sossamon image by nikolovska1

 

***

Kam ideš ? * šepot z postele ju trochu šokoval. Prebudila ho. Posadila sa do mäkkej postele a čakala. Jeho ruky ju automaticky objali okolo pása. Cítila jeho bozky ako jej pomali stúpajú po chrbte a aj tak ho vnímala len na pol oka. Už si zvykla... Akosi jednoducho, keď sa to tak vezme. Seam bol dobrý... V zmysle slova výkonný. Dobrý nebol to vedela. Keby to bola vedela, keď sedela na lavičke tak ide aj tak ! Schopnosti zneužívajúc ako nájomný vrah... Pôsobivé. A ona bola jeho zamestnaná, partnerka nielen v pracovnom ale aj spoločenskom živote. Miloval ju... Bol prostý a aj sprostý! Neznášala ho... Veril jej a ona ho len využívala.... Mala takto určitý čas pokoj. Vedela, že keď rozmarne zatúži po zmene, tak Seamus pôjde kade ľahšie. Nie ona... Ona odíde...* Láska?... Čo hovoríš na výlet.... Do veľkého mesta... Oddych...nakúpi... Nejaké tie modeli si predsa chcela nie ? Oddych od práce... Iba ako dvaja novomanželia hm...? *pôsobil laškovne a zvodne ale na ňu to neplatilo. Otočila sa naňho a premerala si ho pohľadom tigra. Nadvihla jedno obočie.* Novomanželia ? To by sme nimi najprv museli byť ! * Chladný tón preťal útulnú atmosféru. Vstala. Chudá postava prešla cez tmavú izbu, odhalila žalúzie a len tak ako ju boh stvoril sa naňho pozerala. On ju fascinovane pozoroval, až jej bolo zle z toho jeho oplzlého pohľadu. Bol nechutný!* A čo keby sme tak urobili ?* Nahodil. Hlas sladký. Posadil sa a pomali vstal. Kráčal k nej aby ju objal okolo pása. Ona pozorovala vonku západ slnka. Cez deň spala v noci lovila ako nejaká šelma. Pozrela naňho akoby žartoval, a hľadala v jeho očiach vtip. Nebol tam! Rozosmiala sa. Potichu ale chladne a otočila sa k nemu, zabodávajúc doňho pohľad dvoch chladných, takmer čiernych očí.* Myslela som, že to chápeš... Si len práca a sex... Nič viac nič menej... Ale keďže nechápeš bude lepšie keď odtiaľto odídem... Už to aj tak chcelo zmenu! *Jemne doňho drgla rukou. Do hrude. Ruky sa jej zaleskli horúcim dymom. Odskočil, vedel, že by ho popálila. Prešla ešte stále nahá do kúpeľne.  Obliekla sa, do malej tašky hodila veci. On ju pozoroval. Na chrbte cítila tie modré oči a vychutnávala si ten pocit. Posledné kroky k osobe, čo pol rok okupovala jej život. Chladná pusa na pery a potom otočka. Odišla... Tak ako už miliónkrát od každého, od všadiaľ. Ani tu nezotrvala. Nespomínala si na minulosť ale vedela, že to bolo rovnaké. Milovala rýchlo odchody, smutné tváre, vyžívala sa v bolesti iných. Bola zvrátená vo vlastnej podstate. Bola diablom prahnúcim po moci a bolesti iných. Bola taká ako ju stvoril život. Zatratená?*


ShannynSossamon21.jpg Shannyn Sossamon image by yankeesdaily

 

Mala by som záujem o miesto asistentky slečny Jessici Constanin...* Zarecitovala pokojne a prešla pohľadom ženu, čo ju obsluhovala. Nájsť mesto, kde by nebola jediná so schopnosťou nebolo ľahké ale našla ho. Niečo o tom počula ešte od Scota. Milo sa usmiala na ženu a čakala. Tá jej trochu dezorientovane podala papier a ona ho vypísala. Mala prácu, žila a bola na čas pokojná. Miesto, kde ju zavial vietor ju napĺňalo akýmsi pokojom ale z časti cítila, že práve tu sa budia staré spomienky. Už tu raz bola? Myšlienky, ktoré jej vírili hlavou ju donútili spomenúť si na to všetko. Precitla až teraz. Zamyslená z toho, že je v kancelárii stuhnutá nad písaním vlastného mena. Áno.... Je DOMA. Ako dlho to už nepovedala?*

http://www.esquire.com/cm/esquire/images/ShannynSossamon.jpg